Niekedy máme také veľké sny… Možno už vidíme, aké to raz bude krásne a ako sa v tom
úžasne cítime a užívame si taký život. No niekedy to v tej realite nefunguje tak, ako si to
v našich snoch predstavujeme.
A to bol aj môj prípad. Celý život som milovala make-up, kozmetiku, nechty, vlasy a proste všetko, čo zahŕňa slovo beauty. A mojím najväčším snom v 15-tich rokoch bolo stať sa kozmetičkou.
Bohužiaľ, rodičia veru neboli nadšení mojim plánom a ja som sa stala účtovníčkou. V maturitnom ročníku, keď sme si vyberali vysokú školu, chcela som ísť na psychologický
smer. A ani to nebolo to, čo si moji rodičia so mnou plánovali. Keďže to už bolo v čase, keď som sa proti nim dokázala tvrdohlavo postaviť, zrušila som nástup na výšku a išla som robiť Aupairku do Rakúska. Vybrala som si cestu, ktorá absolútne nemala nič spoločné s mojimi snami. A aj keď moja mamina má účtovnícku firmu a mohla ma zamestnať, extrémne som trucovala, a tak veľmi som chcela ísť svojou cestou… Ale akou?! Síce som bola účtovníčka, ale ani za nič som to robiť nechcela?
Hľadala som iné spôsoby. Vystriedala som za jeden rok desať zamestnaní. Nakoniec som skončila v jednom americkom korporáte ako Obchodný zástupca. Konečne niečo, čo ma bavilo. Okrem toho, že bola práca a kolektív super, zarábala som krásne peniaze a mala som dostatok času, ktorý som vedela využiť pre seba. A tak som sa nejak späť vrátila k svojmu beauty-hobby a začala si robiť rôzne kurzy. Však len tak pre seba a pre kamošky. Ani som len nerozmýšľala nad vlastným salónom, lebo príjem, aký som mala v práci, by som v salóne len tak rýchlo nedosiahla..
Aj napriek tomu, že všetko v mojom živote bolo úžasné, zrazu prišiel zlom. Zaľúbila som sa do cudzinca a opustila som Slovensko. Po veľmi ťažkom začiatku v zahraničí (cudzinci tam neboli vítaní a dokonca mi nedali ani pracovné povolenie), som natrafila na jeden prázdny nefunkčný salón. A keďže som nemohla oficiálne pracovať, ale mohla som podnikať, tak som sa s ružovými okuliarmi pustila do otvorenia vlastného beauty salónu.
Ako išli roky, vypracovala som sa na TOP špičku na trhu. Salón fungoval perfektne a ja som mala opäť viac času pre seba. Začala som pracovať na vlastnom sebarozvoji, pretože som cítila, že chcem v živote viac, a práve preto potrebujem zmenu. Po siedmich rokoch
sebarozvoja som sa vrhla do štúdia a stala sa EÚ certifikovaný mindset coach. A dnes, síce nie som doktor-psychológ, ale som KOUČ a pomáham ľuďom nájsť svoju životnú cestu.
Aj keď som si to pred 10 rokmi ani len nedokázala predstaviť, tak dnes je všetko to, po čom som ako tínedžer túžila, pravdou. Všetko, čo mi kedysi išlo hlavou, a bol to len taký nevinný sen, bola vlastne moja cesta, ktorú som nebrala vážne.
A PRETO, ak po niečom túžiš, ak máš nejakú predstavu, ak chceš byť v živote niekto alebo niečo a pri pomyslení na to, máš taký iný pocit v tele, tak to ber vážne. Je to niečo, čo ťa bude v živote napĺňať šťastím. A aj keď to dnes možno vyzerá úplne nereálne, máš dve možnosti. Buď sa na to úplne vykašleš a ono to bude nereálne ALEBO spravíš preto všetko, aby to bolo reálne.
A aj keď to bude ťažké, tak vytrvaj!
Pretože za tým ťažkým začína to krásne…
